A. Časy veľkých zmien
a) Slovensko nemá vysokú školu pre veterinárstvo a brniansku zatvorili
17. novembra 1939 vydal ríšsky protektor v Čechách a na Morave Konstantin Freiherr von Neurath povestný príkaz na zatvorenie všetkých českých vysokých škôl. Čo tomu predchádzalo?
b) Pokus založiť Veterinársku fakultu v rámci Slovenskej univerzity
Zatvorenie českých vysokých škôl trvalo až do skončenia 2. svetovej vojny. V dôsledku toho sa dostali veterinárni medici na Vysokej škole veterinárskej v Brne a ďalší záujemcovia o toto štúdium zo Slovenska do kritickej situácie. Na Slovensku vysoké školy pôsobili nerušene ďalej, veterinárska fakulta tu však nebola.
c) Potreba zvýšeného počtu veterinárov v rokoch vojnového Slovenského štátu
V čase vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 bol počet zverolekárov na Slovensku nedostatočný a v dôsledku toho nebola zabezpečená ich potreba pre živočíšnu výrobu v poľnohospodárstve a pre ochranu zdravia obyvateľstva (choroby prenosné zo zvierat na ľudí a kontrola potravín živočíšneho pôvodu). Všeobecne sa pociťovala potreba podstatne zvýšiť počet veterinárov. Situácia mala dlhodobý charakter.
d) Som jeden z nich
Som jeden z 22 slovenských maturantov, ktorí v jeseni 1943 išli študovať veterinárstvo na Vysokú školu veterinársku (VŠV – Tierärztliche Hochschule – TH) vo Viedni, kde už študovali desiatky starších kolegov, a to prakticky všetci so štipendiom Ministerstva hospodárstva. Absolvovali sme tam dva semestre a na jeseň 1944 v súvislosti so začiatkom bombardovania Viedne, so Slovenským národným povstaním a blížiacim sa koncom vojny sme sa vrátili do vlasti. Po oslobodení sme pokračovali v štúdiu na Vysokej škole veterinárskej v Brne, kde sme štúdium aj ukončili a potom pôsobili na Slovensku.
e) Spoločenské a politické zmýšľanie viedenských študentov
Neviem si predstaviť, že by niektorý kolega bol išiel študovať do Viedne zo sympatie k nemeckému národnému socializmu; v prvom rade sme chceli byť veterinármi; ja som iste v prvom rade chcel študovať v cudzine – možno ako môj veľký menovec Milan Rastislav Štefánik. Z troch možností: zahraničný obchod, nemčina a veterinárstvo som si vybral po rozhovore s Víťazoslavom Schererom na Starých Horách veterinárstvo, hoci som o chove hospodárskych zvierat nemal ani poňatie. Len čo som mohol, urobil som aj druhý krok v Štefánikových stopách – pokračoval som dva semestre (tretí ročník) v štúdiu na École nationale vétérinaire (Štátna veterinárna škola) v Alforte, okrajovej štvrti Paríža.
B. Chronológie štúdií
1) Študenti, ktorí začali štúdium na VŠV v Brne pred 17. novembrom 1939
V posledných piatich rokoch prvej Československej republiky absolvovalo štúdium na Vysokej škole veterinárskej (VŠV) v Brne diplomom veterinárneho lekára priemerne 60 študentov; z toho bolo 38 Čechov, 11 Slovákov a 11 inej národnosti.
2) Slovenskí študenti, ktorí po zatvorení VŠV v Brne prestali študovať veterinárstvo vôbec
Už zimný semester školského roku 1938/39 bol poznačený búrlivým vývojom celkovej európskej a osobitne našej slovenskej a českej politickej situácie. V apríli 1938 uskutočnil Hitler pripojenie Rakúska k „Ríši“ a stále hlasnejšie sa domáhal práv pre nemecké národnostné menšiny v susedných štítoch, najmä v Československu a Poľsku. V novembri 1938 uzákonil Senát ČSR autonómiu Slovenska a 14. marca 1939 došlo k rozpadu ČSR a o pol roka nato útokom Nemecka na Poľsko sa začala 2. svetová vojna.
3) Študenti, ktorí prerušili štúdium na VŠV v Brne na celý čas trvania vojny
Kým väčšina slovenských študentov po zatvorení VŠV v Brne pokračovala v štúdiu na VŠV v Záhrebe alebo vo Viedni, niektorí prestali študovať a našli si primerané zamestnanie, v ktorom zotrvali až do skončenia vojny a po obnovení vyučovania na VŠV v Brne v letných mesiacoch 1945 sa ponáhľali na svoju alma mater dokončiť prerušené štúdium.
4) Študenti, ktorí študovali vo Viedni pred r. 1940, asi na vlastné náklady
Nie je vylúčené, že v medzivojnovom období 1918 – 1938 študovali niektorí Slováci veterinárstvo v cudzine, ale menovite sa nepoznajú. Ak, tak to robili na vlastné náklady, lebo štipendiá sa vtedy nedávali. Až búrlivé politické udalosti konca 1930-tych rokov v Československu a vôbec vo svete trhali staré spoločenské usporiadanie a hnali aj našich ľudí „do sveta“. Viacerí slovenskí študenti opustili pár rokov pred rozpadom Československa brniansku vysokú školu a pobrali sa do Viedne.
5) Študenti, ktorí dostali štipendium na dokončenie štúdia v Záhrebe, vo Viedni alebo v Budapešti
Ponuka štipendií na štúdium veterinárstva tesne pred vznikom Slovenského štátu v januári 1939 (Husár 2009) nie je v tejto súvislosti relevantná, keďže sa ani nevie, či v tých pohnutých časoch bolo toto štipendium niekomu udelené. Dá sa uvažovať o tom, prečo sa ponúkalo štipendium 1 500 až 3 000 Kč ročne na štúdium v Brne a 5 000 Kč na celé štúdium v Hannoveri alebo vo Viedni, čomu chýba logika.
6) Študenti, ktorí v roku 1940 dostali štipendium na dokončenie štúdia v Záhrebe
O týchto študentoch Husár (2009) uvádza, že ich bolo asi 12 – 13, no menuje len desiatich. Ja som našiel jedenásť mien. Iba jeden z nich, Karol Ševec, sa neuvádza medzi štipendistami.
7) Študenti, ktorí v roku 1940 dostali štipendium na dokončenie štúdia vo Viedni
Štyria študenti zo Slovenska prišli na viedenskú veterinársku školu už v roku 1939, po rozpade Československa, ale pred zatvorením českých vysokých škôl.
8) Študenti, ktorí študovali veterinárstvo v Budapešti
V zborníku k 40. výročiu Vysokej školy zverolekárskej v Brne 1919 – 1959 píše Novotný o snahách politických aj odborných predstaviteľov českého národného života o zriadenie českej vysokej školy zverolekárskej od roku 1898, keď sa stal prvým českým profesorom kurzov „zvěrolékařství“ na lekárskej fakulte pražskej univerzity prof. Theodor Kašpárek. Všetky jednania boli bezvýsledné a musel prísť štátny prevrat, založenie Česko-Slovenskej republiky 28. októbra 1918 a vyhnanie českých študentov z rozbúrenej Viedne 5. decembra 1918, kým bola zákonom č. 86 z 12. decembra 1918 založená Vysoká škola zverolekárska v Brne.
9) Študenti, ktorí v roku 1940 dostali štipendium na začatie štúdia vo Viedni
Dňa 20. augusta 1940 udelilo Ministerstvo hospodárstva prvé štipendiá na štúdium na VŠV vo Viedni, a to 13 spomedzi 37 uchádzačov – čerstvých maturantov; Husár uvádza jedenástich. Všetci sa imatrikulovali v septembri až októbri do zimného semestra 1940/41. Štipendium nevyužili a na VŠV vo Viedni sa nezapísali P. Drexler a P. Kráľovič.
10) Študenti, ktorí začali študovať vo Viedni v r. 1941
Vyhláškou zo 16. júna 1941 vypísalo Ministerstvo hospodárstva 10 štipendií po 6 000 Ks pre štúdium na VŠV vo Viedni a 5 pre štúdium na VŠV v Záhrebe.
11) Študenti, ktorí v r. 1942 začali študovať vo Viedni
Vyhláškou zo 7. mája 1942 vypísalo Ministerstvo hospodárstva neobmedzený počet štipendií, zvýšených na 7 000 Ks, pre Viedeň a Záhreb.
12) Študenti, ktorí v r. 1942 začali študovať v Hannoveri
V roku 1942 založilo Ministerstvo národnej obrany SR v Bratislave Vojenský vysokoškolský internát (VVI), ktorý mal zabezpečiť dostatok vysokoškolských odborníkov pre armádu v súvislosti s vedením vojny po boku Veľkonemeckej ríše. Okrem iných odborov otvorila sa týmto spôsobom druhá možnosť získania štipendia na štúdium aj pre záujemcov o veterinárnu medicínu, a to štúdiom vo vojenskej uniforme na Veterinárskej vysokej škole (Tierärztliche Hochschule) v Hannoveri.
13) Študenti, ktorí začali študovať vo Viedni v r. 1943
17. júla 1943 vypísalo Ministerstvo hospodárstva SR posledný súbeh na štipendium pre štúdium veterinárstva – tentoraz len vo Viedni, ale ostatné podmienky ostali nezmenené.
14) Smrť veterinárnych medikov Pavla Karáska, Ladislava Pitoňáka a Štefana Slivku vo Viedni v roku 1944
V článku Jána Feješa „Spomienka na slovenských zverolekárov a veterinárnych medikov, ktorí stratili životy v druhej svetovej vojne“, uverejnenom v Status veterinarius, V, 2, s. 17, 2007, je niekoľko údajov doc. MVDr. Štefana Izáka, ktoré sa nezhodujú s mojimi spomienkami.
15) Študenti, ktorí začali študovať vo Viedni v r. 1944 a 1945
V lete 1944 bola už vojenská situácia Nemecka a jeho spojencov, teda aj Slovenska, taká vážna, taká zlá, že štipendiá na štúdium veterinárstva v cudzine sa ani nevypísali.
16) Počty študentov v jednotlivých skupinách v rokoch 1939 – 1945
Počty sú zachytené na Tabuľke 16, ktorá je súhrnom doterajších tabuliek.
17) Študenti, ktorí po SNP a po konci vojny ostali vo Viedni
Vo Viedni sa zápisy do zimného semestra 1944 konali v novembri a decembri – to už bolo Slovenské národné povstanie potlačené a Červená armáda stála pred Budapešťou.
18) Doktoráty študentov zo Slovenska na VŠV Viedeň vo vojnových rokoch 1939 – 1945 (do 9. mája 1945)
V medzivojnových rokoch 1919 – 1939 dosiahlo len veľmi málo Slovákov diplom veterinárneho lekára na VŠV vo Viedni.
19) Doktoráty študentov zo Slovenska na VŠV Viedeň v povojnových rokoch (po máji 1945)
Aj v roku 1945 sa našli štyria doktorandi, ktorí začali v roku 1940: doktorské práce obhajovali Jozef Illéš a Karol Laktiš pred 9. májom, Ján Zubaj a Alojz Čulen po 9. máji 1945.
20) Záver
Spolu je na doterajších tabuľkách zachytených 166 študentov veterinárnej medicíny zo Slovenska za 2. svetovej vojny. Prehľad je na Tabuľke 16 – Skupiny študentov veterinárstva v rokoch 2. svetovej vojny. Zo spolu 137 ako Slováci vedených študentov boli traja z Podkarpatskej Rusi, jeden z Poľska, jeden z Juhoslávie. Traja padli za obeť neľudským bombardovaniam miest za 2. svetovej vojny spojeneckým letectvom. Pätnásti boli etnickí Nemci väčšinou zo Spiša, ôsmi boli Židia a siedmi Maďari. Je pochopiteľné, že etnickí Nemci sa po prehranej vojne nevrátili na Slovensko, kde panovala protinemecká a protimaďarská psychóza; aj odsun Nemcov sme vtedy považovali za niečo normálne, resp. zaslúžené. Mnohí Židia si v tom čase poslovenčili mená.
Ostatná úprava stránky: 25. 2. 2012
A. Časy veľkých zmien
B. Chronológie štúdií
- Študenti, ktorí začali štúdium na VŠV v Brne pred 17. novembrom 1939
- Slovenskí študenti, ktorí po zatvorení VŠV v Brne prestali študovať veterinárstvo vôbec
- Študenti, ktorí prerušili štúdium na VŠV v Brne na celý čas trvania vojny
- Študenti, ktorí študovali vo Viedni pred r. 1940, asi na vlastné náklady
- Študenti, ktorí dostali štipendium na dokončenie štúdia v Záhrebe, vo Viedni alebo v Budapešti
- Študenti, ktorí v roku 1940 dostali štipendium na dokončenie štúdia v Záhrebe
- Študenti, ktorí v roku 1940 dostali štipendium na dokončenie štúdia vo Viedni
- Študenti, ktorí študovali veterinárstvo v Budapešti
- Študenti, ktorí v roku 1940 dostali štipendium na začatie štúdia vo Viedni
- Študenti, ktorí začali študovať vo Viedni v r. 1941
- Študenti, ktorí v r. 1942 začali študovať vo Viedni
- Študenti, ktorí v r. 1942 začali študovať v Hannoveri
- Študenti, ktorí začali študovať vo Viedni v r. 1943
- Smrť veterinárnych medikov Pavla Karáska, Ladislava Pitoňáka a Štefana Slivku vo Viedni v roku 1944
- Študenti, ktorí začali študovať vo Viedni v r. 1944 a 1945
- Počty študentov v jednotlivých skupinách v rokoch 1939 – 1945
- Študenti, ktorí po SNP a po konci vojny ostali vo Viedni
- Doktoráty študentov zo Slovenska na VŠV Viedeň vo vojnových rokoch 1939-1945 (do 9. mája 1945)
- Doktoráty študentov zo Slovenska na VŠV Viedeň v povojnových rokoch (po máji 1945)
- Záver